Najemotívnejší športový zážitok

Môj najemotívnejší zážitok som zažil v roku 2017 na majstrovstvách Európy, keď sme v semifinále na k2 200 s parťákom prešli cieľovou čiarou. Obzrel som sa a videl som, že sme buď 3. alebo 4., pričom 4. miesto znamenalo vypadnutie a 3. miesto postup do finále. Znepokojení tým, že nevieme ako sme dopadli, sme vystúpili na breh a v očakávaniach sme čakali na verdikt rozhodcov, keď v tom vybehol tréner z rozhodcovskej veže s nie moc nadšeným pohľadom a na ruke sa mu zjavili 4 vystreté prsty, čo znamenalo, že sme boli 4. . Smutní a veľmi sklamaní sme si sadli na zem. Jednoducho som tomu nechcel veriť, no v tom ma tréner chytil a šepol mi do ucha „boli ste 3.. Ste vo finále.“ V tom momente som si uvedomil, že aj my budeme bojovať o medaily a jediné, na čo som sa zmohol, bol  silný výkrik šťastia a objatie parťáka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *